Z histórie Podlavíc

   Obec vznikla na banskobystrickom mestskom teritóriu asi koncom 13. a zač.14.storočia a patrila ťažiarovi Petrovi Karlovi. Zač.15.stor. patrila zemanom Radvanskovcom, potom banským podnikateľom Jungovi, Vilhelmovičovi, Ernstovi, Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti, do r.1848 banskému eráru a mestu Banská Bystrica. V 18.storočí boli v blízkej Laskomerskej doline dve prachárske stupy, zničené výbuchom v r.1774 a znovu vybudované r.1775. V Podlaviciach bola tiež erárna drôtovňa, píla a niektoré iné menšie závody. V 18-19.stror. boli Podlavičania známi ako povozníci. – Za I.ČSR sa obyvateľstvo zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. Mliečne produkty predávali v Ban.Bystrici, kde muži pracovali v rôznych podnikoch.- Počas SNP padlo v bojoch 10 občanov, pri prechode frontu 8 osôb, veľa bolo zranených. Podlavice boli oslobodené 25.marca a Skubín 26.marca 1945. V r.1952 bolo v obci založené JRD III.typu, zamerané väčšinou na živočíšnu výrobu. Asi 50% obyvateľov pracuje v priemysle, ostatní v poľnohospodárstve a v iných odvetviach.

   Za feudalizmu patril rod.Radvanských s výnimkou r.1687-1696, kedy ho zabrala banská komora. Obyvatelia sa v 18.-19. stor. zaoberali furmančením a sezónymi poľnohospodárskymi prácami v iných krajoch Zvolenskej Župy a juž.oblasiach štátu. Zamestnanie v poľnohospodárstve prevládalo aj za I.ČSR, časť mužov a žien pracovala však tiež v priem.závodoch v Ban.Bystrici. – JRD III.typu bolo založené v r.1952, v r. 1956 vyhodnotené ako najlepšie v kraji a v r.1962 zlúčené s JRD Tajov. Zameriava sa na živočíšnu výrobu.

    Je rozložený na S a J od údolia Tajovského potoka. Terén sev.časti morfologicky značne členitý, zvažuje sa od S /Ostrý vrch 896m, Čmelov grúň 842 m/ k J do Banskobystrickej kotliny. Sev.časť budujú prevažne dolomity stredného a vrchného triasu, z ostatných hornín sa uplatňujú guttensteinské vápence a travertíny, v údolí Biela hlina, pestré bridlice s vložkami dolomitu, kremence, pieskovce po oboch stranách Laskomerskej doliny, krtemence a bridlice verfénu v údolí Tajovského potoka na Z od Podlavíc po Skubínsky mlyn. Juž.časť chotára má pahorkatinový charakter s Vňčšími výškami na Z v podhorí Kremnických vrchov /Zadný háj 694 m/ a mierne zvlnený reliéf na V v Banskobystrickej kotline/Dúbrava 531 m/. Iný reliéf v juž.časti podmieňuje skladba hornín. Na Z od Skubína tiahne sa v smere S-J pruh andezitických pyroklastík, po jeho oboch stranách vystupujú opäť dolomity spodného a vrchného triasu, na SZ jurské vápence.